Tel: +421 903 240 801 | Email: info@anteaconsulting.sk
V poslednom čase sa slová ako Leadership alebo líder skloňujú čoraz častejšie. Každý by chcel byť lídrom, málokto ale vie tento výraz presne definovať. V odbornej literatúre by ste našli približne 850 definícií slova Leadership :).
Kto je teda dobrý líder? Ako sa ním môžete stať?
Možno si kladiete tieto otázky. Keďže náš mozog je naučený jednoduchšie prijímať negatíva, ako pozitíva a máme tendenciu porovnávať, poďme sa pozrieť na to, čo je a čo nie je Leadership. Pozrime sa jednoducho na 7 rozdielov medzi manažérom a lídrom. V našom VIP Leadership programe, ktorý vedú top slovenskí, českí a zahraniční kouči a mentori, sa každému z týchto bodov venujeme minimálne jeden deň. Preto sa po prečítaní tohto článku možno nestanete hneď lídrom. Môžete si ale uvedomiť niečo, čo ste doteraz nevnímali. Na konci každého bodu máte jednoduchý tip, ktorý Vás môže o krôčik posunúť k tomu, aby ste sa stali lepším lídrom.
„Riadiť môžete auto, nie ľudí.“, povedal môj obľúbený kouč Zoltán Demján. Rozdiel medzi manažérom a lídrom spočíva v tom, že manažér svojich podriadených riadi a líder ich vedie. Prirodzený líder nepotrebuje mať vedúcu funkciu ani formálnych podriadených. Ľudia ho prirodzene nasledujú. Ideálne je, keď je manažér aj lídrom. A budúcnosť bude patriť lídrom, ktorý dokážu ľudí nadchnúť a inšpirovať aj bez pozície moci. V čom konkrétne spočíva rozdiel medzi riadením a vedením? Manažér používa pri riadení najmä hard skills a zameriava sa na procesy a výsledky. Líder sa posunul od využívania hard skills k využívaniu soft skills. Líder dosahuje „hard“ výsledky pomocou „soft“ prístupu. Manažér riadi firmu cez procesy, ciele a kontrolu, naproti tomu líder dosahuje výsledky vďaka orientácii na ľudí, využívaniu ich potenciálu, empatickej komunikácii a nastoleniu pocitu dôvery. Manažér neprikazuje, manažér žiada. V minulosti prevládal viac direktívny štýl riadenia. Manažér nariadil a podriadení museli „počúvať“. Žiaľ, ešte aj dnes sa stretneme niekde s podobným štýlom riadenia. Tento prístup ale funguje čoraz menej a pri súčasnej situácii na trhu práce je asi jasné, že kvalitní ľudia budú nasledovať lídrov. Dobrý líder ľudí vedie, vytvára im priestor a je otvorený komunikácii a názorom ostatných členov tímu. Dobrý líder využíva potenciál svojich ľudí a rozumie tomu, že príkazy potenciál nerozvíjajú, ale udupávajú a znižujú motiváciu a angažovanosť ľudí. Líder namiesto príkazov ľudí koučuje a mentoruje. Líder nekritizuje, ale dáva spätnú väzbu a dokáže ju aj prijímať.
TIP NA ZÁVER:
Veďte ľudí tak, aby pre Vás chceli pracovať aj za menej peňazí, ako im núka konkurencia :).
Za najúspešnejšími svetovými firmami a značkami nestoja manažéri, stoja za nimi lídri. Sú to lídri, ktorí prišli s víziou zmeniť tento svet. Warren Bennis, jeden z najvýznamnejších svetových odborníkov na leadership, definoval lídra ako niekoho, kto má schopnosť zmeniť víziu na realitu. Lídri ako Steve Jobs, Bill Gates, Richard Branson, či Tomáš Baťa boli alebo sú veľkí vizionári. A práve vízia je to, čo oddeľuje manažéra od lídra. Jan Mϋhlfeit, globálny kouč, mentor a bývalý riaditeľ Microsoft Europe hovorí: „Vízia je obraz sveta, ktorý neexistuje, ale Vy mu uveríte. Pokiaľ tomu uveria aj iní, tak sa z Vás stáva líder.“ Okrem vízie je pre každú firmu dôležité aj poslanie, teda prečo robíte to, čo robíte. A toto „PREČO“ sa stáva čoraz dôležitejšie aj pre zamestnancov. Nedávno som počula skúsenosť HR manažéra, ktorý citoval kandidáta o zamestnanie z Miléniovej generácie: …“Nezaujímajú nás Vaše pinpongové stoly, povedzte nám, prečo by sme mali pre Vás pracovať? Čím môžeme byť svetu užitoční?…“ Na takéto filozofické otázky by sa mali firmy a HR manažéri pripraviť. Pravdepodobne ich budú počúvať čoraz častejšie…
OTÁZKY NA ZÁVER:
Aká je Vaša vízia a Vaše poslanie? Ako odpoviete Vy? Opýtajte sa aj Vašich zamestnancov. Ako odpovedia oni?
Keď Vaše dieťa donesie zo školy tri známky – dve jednotky a jednu trojku, čo urobíte? Typický rodič povie asi toto: No, tie jednotky OK, ale ako je možné, že si dostala trojku z matematiky? Odteraz sa budeš každý deň učiť hodinu matematiku, aby si si to opravila… Alebo niečo podobné… Ako by ste zareagovali Vy? Ak takto, tak nie ste žiadnou výnimkou. Od malička sme boli vedení k tomu, aby sme sa zlepšovali v tom, čo nám nejde. To je ale zásadná chyba! Zo slabej stránky silnú nikdy neurobíte! Škoda energie. Slabým stránkam sa treba venovať do takej miery, aby nás neobmedzovali v ďalšom raste. Úspešní ľudia a úspešné firmy pochopili, že stavať treba na silných stránkach. Každému z nás ide prirodzene dobre niečo iné a keď sa bude zdokonaľovať v tom, čo mu ide, môže sa stať absolútnym expertom. Rovnako to platí v každej oblasti života. Keby napr. Petra Sagana od malička nútili, aby hral tenis, aj keď ho bavilo bicyklovanie, myslíte, že by bol dnes svetoznámym tenistom? Pravdepodobne nie… Objavil, v čom je dobrý a v tom sa zdokonaľoval. Manažéri sa zameriavajú aj v súčasnosti na to, v čom majú ľudia medzery a chcú od nich, aby sa v tom zlepšili. Zameriavajú sa viac na slabé stránky. Lídri dokážu rozpoznať silné stránky a potenciál seba aj iných a stavajú na silných stránkach. Existuje mnoho metodológií ako odhaliť silné a slabé stránky seba a iných. Ja mám najlepšie skúsenosti s metodológiou DiSC, ktorú využíva 70 % firiem Fortune 500.
TIP NA ZÁVER:
Ujasnite si silné a slabé stránky seba a ľudí v tíme. Stavajte na svojich silných stránkach a na silných stránkach každého člena tímu.
Každý z nás má denne k dispozícii 24 hodín. Nezáleží na tom, či je to manažér, prezident alebo predavač. A je iba na každom z nás, čo za tých 24 hodín stihneme. Svetové trendy v oblasti leadershipu preto naznačujú, že lídri by nemali riadiť iba čas seba a iných, ale aj energiu. Už Albert Einstein povedal: „Všetko okolo nás je energia, nič viac… To nie je filozofia, to je fyzika.“ Je potrebné si uvedomiť, že čas nie je obnoviteľný zdroj, napriek tomu energia áno. Žijeme v dobe, kde je na nás všetkých vyvíjaný extrémny tlak a musíme toho stihnúť oveľa viac, ako v minulosti. Manažéri, ktorí sa zameriavajú iba na výsledky, deadliny a nútia seba aj iných ísť nepretržite na plný plyn, vedú seba aj svoj tím do záhuby. Z krátkodobého hľadiska sa totiž dá fungovať na 120 percent, z dlhodobého hľadiska však nie. Syndrómy ako vyhorenie, stres, úzkosť, depresie a ďalšie ochorenia na seba nedajú dlho čakať. Podľa najnovších prieskumov už viac ako 50 percent ľudí zažili na pracovisku pocit vyhorenia alebo úzkosti. Správny líder sa preto nesnaží iba dostať zo seba a svojich ľudí maximum, ale vedie seba aj iných k tomu, aby dokázali „vypnúť“ a pravidelne „dobíjať“ svoje baterky. V rámci nášho VIP Leadership programu a ďalších tréningov venujeme tejto oblasti veľa pozornosti. Táto problematika je súčasťou osobnostného rozvoja nielen lídrov, ale každého, komu nezáleží iba na kariére, ale aj na šťastí, zdraví a vnútornej rovnováhe. Vyžaduje si to komplexný prístup a nie je to jednoduché. Ale kde začať? Asi najjednoduchšia rada na začiatok je pravidelné striedanie práce a odpočinku.
TIP NA ZÁVER:
Pracujte v pravidelných pracovných blokoch a striedajte ich s prestávkami. Ako v škole :).
Ešte donedávna sme si mysleli, že čím má človek vyššie IQ, tým je úspešnejší. Najnovšie výskumy ukazujú, že emocionálne kompetencie predstavujú 80 – 100 % kompetencií, ktorými sa odlišujú výnimoční vodcovia. Určite mi dáte aj z vlastných skúseností za pravdu, že je veľmi veľa dobrých manažérov, ktorí sú experti vo svojom odbore, skvele zvládajú manažérske procesy a tzv. „hard skills“. Zlyhávajú však k efektívnej komunikácii, nie sú medzi zamestnancami obľúbení a nedokážu ľudí inšpirovať. Pred pár rokmi tvrdé zručnosti stačili na riadenie úspešných firiem. Na dnešnom trhu práce, kde sa zamestnávatelia doslova „bijú“ o každého schopného zamestnanca a pri vstupe Miléniovej generácie do pracovného prostredia, to už dávno nestačí. Dobrý líder si musí ľudí nielen získať, ale aj udržať, musí ich inšpirovať, ísť pozitívnymi príkladom a neustále na sebe pracovať. Podľa prieskumov totiž ľudia prichádzajú do firiem kvôli značke, ale odchádzajú kvôli nezhodám s nadriadenými. A čo to vlastne je emocionálna inteligencia? Peter Salovey a John Mayer definujú EQ ako „schopnosť monitorovať svoje vlastné pocity a emócie, ako aj emócie druhých, rozlišovať medzi nimi a tieto informácie využívať ako základ pre svoje uvažovanie a konanie“. Dobrou správou je, že človek sa s vysokým EQ nenarodí, emočná inteligencia sa dá naučiť a rozvíja sa spolu s osobnosťou človeka. Každý, kto sa chce stať úspešným lídrom 21. storočia, musí nepretržite pracovať na svojom osobnostnom rozvoji a rozvíjať svoju EQ.
TIP NA ZÁVER:
Nie je dôležité, čo sa deje okolo Vás. Dôležité je, ako na to reagujete :).
Efektívna komunikácia je základom úspechu každej firmy a každého manažéra. Nie každý dobrý manažér je aj dobrým komunikátorom. Dobrý líder ale musí byť dobrý komunikátor. Ako rozpoznáte manažéra od lídra? Manažér používa často slovíčko „ja“. Líder naproti tomu používa slovíčko „my“ a je si vedomý toho, že iba ako tím dokáže dosahovať výsledky. Dobrý líder si váži každého zamestnanca a vie to dať aj najavo. Dokáže ľudí motivovať, inšpirovať a zapáliť ich pre spoločnú víziu a poslanie. Dobrý líder je súčasťou tímu, neriadi firmu iba zo stoličky svojej kancelárie. Stretáva sa s ľuďmi, otvorene s nimi komunikuje. Dobrý líder je ako kapitán lode, ktorý udáva smer a vedie loď do konkrétnej destinácie. Každý člen posádky by mal vedieť, kam sa loď plaví, prečo sa tam plaví a ako on osobne môže prispieť k tomu, aby sa tam doplavila. Tou cieľovou destináciou je vízia a tým „prečo“ je poslanie firmy. Ak kapitán lode nevie alebo nedostatočne jasne definuje, kam loď smeruje a prečo, a ak sa s tým posádka nestotožní, loď môže skončiť niekde úplne inde alebo stroskotať… V praxi vidíme, že v rámci firmy si navzájom konkurujú oddelenia, ľudia, nefunguje komunikácia, vzniká množstvo konfliktov. Je úlohou lídra, aby ľudia pochopili, že „MY všetci sme na jednej lodi“ a iba ak budeme veslovať jedným smerom, dostaneme sa k cieľu.
TIP NA ZÁVER:
Skúste sledovať, ako často sa vo Vašom slovníku vyskytuje slovo JA a ako často slovo MY. Zamyslite sa nad tým, či je celý Váš tím na jednej lodi, či každý vie, kam a prečo smerujete a či sú s tým všetci stotožnení.
O efektívnej komunikácii sa už napísalo veľa múdrych kníh a poučiek. Možno ste aj Vy absolvovali nejeden seminár o efektívnej komunikácii. Čo myslíte, ste dobrý komunikátor? Problémom mnohých manažérov aj ľudí všeobecne je, že si mýlia rozprávanie s komunikáciou. Ľudia si myslia, že keď vedia hovoriť, vedia aj komunikovať… Nebojte sa, aj ja som si to niekedy myslela :). K tomu sme boli od malička vedení. Dlhé roky som pôsobila ako konzultantka a spolumajiteľka najväčšej slovenskej PR agentúry Seesame. Radila som v oblasti komunikácie mnohým úspešným firmám a manažérom, absolvovala a viedla som mnoho komunikačných tréningov. Keď som neskôr absolvovala štúdium NLP v Londýne (NLP – Neuro Lingvistické Programovanie), zistila som, že o komunikácii takmer nič neviem. Vedeli ste, že až 80 % komunikácie prebieha na neverbálnej úrovni? V rámci komunikácie je iba z 20 % dôležité, čo povieme a 80 % komunikácie ovplyvňuje to, ako to povieme, ako sa pritom tvárime, stojíme, akú použijeme intonáciu, ako dokážeme počúvať, aký je náš „raport“ – teda súlad s komunikačným partnerom atď. Na mojich komunikačných seminároch preto učím nové trendy v komunikácii. A podľa týchto trendov dobrý komunikátor nie je ten, kto veľa rozpráva, ale ten, kto veľa počúva a veľa a správne sa pýta. A taký by mal byť dobrý líder? Mal by dokázať komunikovať s porozumením, počúvať a vedieť sa pýtať. A to je obrovské umenie. Oveľa väčšie ako vedieť rozprávať :).
TIP NA ZÁVER:
Skúste odhadnúť, koľko % v rámci komunikácie rozprávate, koľko % počúvate a koľko sa pýtate.
Verím, že teraz Vám už definícia slova líder bude jasnejšia. Dovolím si ešte uviesť jedného velikána – Tomáš Baťa, ako príklad vedomého, inšpiratívneho a pozitívneho lídra. Baťa sám hovoril, že: „KEĎ CHCETE VYBUDOVAŤ VEĽKÝ PODNIK, VYBUDUJTE NAJPRV SEBA.“
Pracovať na sebe môžete aj na jednom z našich školení. Reziliencia ako základ duševného zdravia Vám vie byť výborný „nakopávač!“